Stupne Reiki

Podľa zachovaných prameňov sa tradičný japonský systém Reiki delil na šesť žiackych a sedem majstrovských stupňov. To, čo mi dnes nazývame prvým stupňom Reiki - Shoden, sa delil na štyri stupne (počnúc najnižším):

6. stupeň - roku - to
5. stupeň - go - to
4. stupeň - jon - to
3. stupeň - san - to

Výučba Shoden prebiehal tak, že žiaci sa stretávali so svojim učiteľom pravidelne štyri krát mesačne v dojo, až kým ten nesúhlasil s postupom na vyšší stupeň. Na týchto stretnutiach si adepti osvojovali teoretické znalosti o ľudskom tele, o pôsobení energií, príčinách chorôb a ich príznakoch. Učili sa tieto znalosti používať pri samotnom liečení. Praktizovali dychové cvičenia joshin kokjuho a meditácie, recitovali päť pravidiel cisára Meiji a spievali štvorveršia, tzv. waka. Naučili sa pozície rúk pri odovzdávaní Reiki a prehlbovali Rei ji, svoje intuitívne schopnosti. Osvojovali si metódu bjósen, čiže vyciťovanie, diagnostikovanie energetickej nerovnováhy v aure. Súčasťou každého stretnutia bolo odovzdávanie energie majstrom žiakovi. Tento prenos energie - Rei ju, nalaďoval adepta na vyššie vibrácie, rozvíjal schopnosti žiaka a bol vlastne zasväcovacím aktom.
Nasledujúcim, dnes druhým stupňom Reiki je Okuden. Tento stupeň sa delil na dve časti:

okuden - dzenki (prvá polovica)
okuden - koki (druhá polovica)

V prvej časti sa učili symboly a mantry (kotodama), ich použitie pri liečení i rozvoji svojej osobnosti. V druhej časti sa učili liečbu na diaľku, ktorá sa robila s použitím fotografie ošetrovanej osoby - enkaku chirjo a mentálne ošetrenie - Sei he ki chirjo. V tomto stupni ďalej rozvíjali schopnosť vyciťovania energií v biopoli, rôzne techniky práce s energiou, praktizovali skupinové Reiki - su chu Reiki, a tiež veľa času venovali meditáciám a Reiki mawashi (Kruh Svetla).
Dnes tretí - majstrovský stupeň Reiki - Shimpiden - mohli dostať len vyvolení žiaci.

Po zasvätení do majstrovského stupňa si naďalej prehlbovali svoje znalosti a schopnosti pod vedením svojho učiteľa a spravidla zostávali žiakmi školy alebo spoločnosti. Naučili sa tiež rôzne spôsoby Rei-ju, čiže odovzdávania energie a zasväcovania. Po dosiahnutí Shinpiden mohli dostať povolenie na prevádzanie samostatnej liečiteľskej činnosti. Aj asistentom učiteľa sa mohol stať len žiak po dosiahnutí tohoto stupňa a obdržať titul Shihan - kaku. Učiteľ, ak to uznal za vhodné, mohol povoliť tomuto žiakovi aj samostatne vytvárať nové skupiny žiakov a vyučovať. Od tej chvíle sa stáva nositeľom titulu Shihan, čo znamená učiteľ, ale tento titul poukazuje aj na morálnu silu a úctu, ktorú táto osoba požíva. 

Tento spôsob delenia jednotlivých stupňov vychádzal z v Japonsku rozšíreného systému, ktorý sa bežne uplatňoval napríklad aj v školách bojových umení. Spôsob výučby dokonale vyhovoval danej dobe a mentalite Japoncov. Už za života majstra Usuiho bol ale tento systém delenia zmenený roku 1925 na trojstupňový. Tieto zmeny boli vykonané na popud jeho žiaka, kontraadmirála Juusabura Ushidu. Tento majster sa stal po smrti majstra Usuiho roku 1926 jeho nástupcom a 2. prezidentom Usui Reiki Ryoho Gakkai. Učebný systém odovzdávaný v troch stupňoch prevzal aj žiak majstra Usuiho - majster Chujiro Hayashi. Takto sa to od neho naučila aj majsterka Hawayo Takata, ktorá sprístupnila Reiki pre západný svet.

Zasvätenie do majstrovského stupňa prináša obrovské možnosti práce na osobnom rozvoji. Nie každý však má schopnosti a túžbu zároveň Reiki aj vyučovať. Preto niektorí majstri Reiki rozdelili tretí stupeň na dve úrovne: 3/a - majster-praktikant a 3/b - majster-učiteľ.